close
Vážení uživatelé,
16. 8. 2020 budou služby Blog.cz a Galerie.cz ukončeny.
Děkujeme vám za společně strávené roky!
Zjistit více
 

Leden 2008

Opitý láskou 1. diel

11. ledna 2008 v 15:48 | Wednesday |  Opitý láskou
Cítil sa tak malátne ako v mrákotách, ako pri tej najväčšej slasti. Oči zastreté rúškom hmly, túžby a tajomstva. Vonku zúril vietor až nadprirodzenou silou, dul a šľahal do okeníc. Hromy, blesky poletovali, no on nič z toho nevnímal. Srdce mu pukalo, pišťalo a bezmocne volalo o pomoc. No nebol nik, kto by tú tichú žiadosť vypočul, nik, kto by utíšil tie vzlyky, ktoré sa drali na svet tak kruto a neľútostne. Izbou sa niesli žalostné stony a slabé výkriky, nasvedčujúce chabému životu a snahe o prežitie. Akoby sa celý svet postavil proti nemu, vyzbrojil sa do boja a práve čakal na posledný útok a ranu z milosti. Hlavou mu vírili až stupídne myšlienky, akoby sa dalo toto trápenie ukončiť. Voliť smrť a tým večný pokoj duše alebo život po boku milovanej osoby. Osoby, ktorej sa nesmie ani len dotknúť, pohladiť a už vonkoncom nie ochutnať tie sladké pery, ktoré až žobronili po nežných bozkoch a láskaní. Pred očami sa mu zjavil ako záblesk z budúcnosti, tenký pramienok krvi na zápästí, prudká bolesť a tma. Tma a potom už nič. Žiadna neistota či trýznenie. Nič. No pri tejto vidine večnej tmy a pokoja, strach z neznáma a zdravý rozum zvíťazili nad mučivými mátohami pochybností. Aspoň na teraz. Nevedel totiž, ako dlho im ešte dokáže odolávať. Hlodali a zožierali ho, pomaly ale isto, ako prichádza i spánok na človeka zodretého mukami všedných dní. Pomaly, ale isto cítil blížiaci sa koniec jeho pozemského života, predtým tak radostného a nevinného, presne tak ako teraz žalostného a zvrhlého. Nebol by schopný siahnuť si na život a dobrovoľne tak ukončiť svoj biedny život. To nie. Ale život bez neho sa mu nezdal životom, len akýmsi chabým pokusom, nezmyselným potulovaním sa labyrintom či až neľudským mučením. Niekedy si pripadal ako masochista a pohľad do zrkadla ho veru o opaku nepresvedčil. Dívali sa z neho dve orieškovo-hnedé oči, inokedy tak šibalské a nezbedné, teraz zaliate krvou, lesknúce sa zadržovanými slzami s neprítomným, prázdnym pohľadom. Nesršala z nich zlosť ani nenávisť, napriek tomu vzbudzovali hrôzu a dojem až nadľudského zúfalstva. Ticho. Búrka ustala, ale vnútorný boj, ktorý viedol sám so sebou pretrval. A možno pretrvá až do konca. Len keby to už tak prišlo. Keby sa nado mnou tam hore niekto zľutoval a odniesol na svojich krídlach do pekla.
" Tom?" ozval sa bojácne od dverí Bill a pohľad uprel na brata. Vošiel bez klopania a už sa pripravoval na spŕšku nadávok, ktorým ho mal jeho brať zasypať. No toho sa nedočkal. Hoci by bol od neho rád prijal aj taký citový prejav. Veril, že konečne odloží tú ľadovú masku a zverí sa mu so svojím trápením, ktoré bolo tak očividné. Otvorí mu svoje srdce a vyžaluje sa, presne tak, ako to robieval, keď boli ešte malé deti a tisli sa k sebe pod perinou za chladných zimných večerov. Túžil po jeho vľúdnom a vyrovnanom pohľade, ktorý ho vedel vždy tak upokojiť. No momentálne sa mu naskytol akurát tak pohľad na ľudskú trosku, strápenú a ustráchanú. " No tak Tom, povedz, čo ťa trápi. Veď predtým sme si hovorili úplne všetko. Nemali sme jeden pred druhým tajomstvá. No tak! Pozri sa na mňa. Počuješ? Chcem ti pomôcť." Bill bol celkom zúfalý. Nevedel ako primeť brata k tomu, aby s ním hovoril. Už celé týždne sa mu vyhýba. A nielen jemu. Kedy len môže, zašije sa do svojho brloha, celý deň odtiaľ nevychádza, takmer nič neje, čo sa na ňom už aj odrazilo. Schudol, je bledý, oči vpadnuté a v nich ten prázdny, nič nevyjadrujúci pohľad. Žiadne emócie a žiadne trhavé, hoc i žalostné tóny vylúdené jeho gitarou. Gitarou, ktorú tak strašne miloval. A to ho fakt desilo. Aj keď mal Tom depku, bol sklamaný a smutný, bral si ju do rúk a hral. Hral až do úmoru. No Bill už hodný čas nepočul ten známy zvuk šíriaci sa z jeho izby a tak silno ho vábiaci k spevu.
Pokračovanie nabudúce!
by Wednesday


Milujeme Twincest

11. ledna 2008 v 10:59 | Wednesday |  Twc obrázky, montáže,...
A teraz každý za mnou: Milujeme twincest, milujeme twincest,...a ešte raz: Milujeme twincest,... xD

Bill

11. ledna 2008 v 10:53 | Wednesday |  Galéria - Bill

Koniec

10. ledna 2008 v 16:55 | Wednesday |  Básničky moje
Neverím už v začiatok,
vidím len koniec.
Happy end to nie je,
stratil sa v nenávrate.
Utápam sa v slziach žiaľu,
more priateľov mi je málo.
Zachráň ma ak môžeš,
podaj ruku pomocnú.
Vyzdvihni ma nad hladinu,
uvrhni do beznádeje.
Je to len a len na tebe.
Krvavý mesiac na oblohe,
žiletka na podlahe.
Neveští to nič dobré,
môj zánik je už na dohľade.
Súboj bleskov a vojna citov.
Lúčim sa s tebou.


Joey Jordison

10. ledna 2008 v 15:24 | Wednesday |  --- $ Galérka $ ---
My next love ^_^ and my Superball :DDD

Alexi Laiho

10. ledna 2008 v 14:45 | Wednesday
Proste miláčik, hudobný vzor,... mohla by som o ňom básniť celý deň ^_^

Tokio Hotel - info about them

10. ledna 2008 v 14:39 | Wednesday |  Biografia
Tokio Hotel je toho času jednoznačne najúspešnejšia nemecká skupina.
Tvoria ju 4 chalani pochádzajúci z Magdeburgu:
Bill Kaulitz (18), jeho dvojča Tom Kaulitz (18), Gustav Schäfer (19) a Georg Listing (20).
Spočiatku spolu pôsobili iba Tom a Bill, ktorých k hudbe priviedol ich nevlastný otec Gordon Trümper,
ktorý sám pôsobí v rockovej skupine ako gitarista (Fatan) a má dokonca vlastnú hudobnú školu (Rock's cool).
Neskôr sa k Tomovi a Billovi pripojili aj Gustav a Georg. Spolu vytvorili skupinu Devilish, ktorá spočiatku nebola až taká úspešná.
Po čase ich oslovil Peter Hoffman a chalani zmenili názov kapely na TOKIO HOTEL.
Ich cesta na vrchol však nebola zas tak jednoduchá, ako by sa mohlo na prvý pohľad zdať.
Za všetkým je veľa driny a úsilia. Ich prvý album "Schrei" zožal veľký úspech a tým rýchlo vzrástla ich popularita. A prečo vôbec Tokio Hotel?
Chalani to okomentovali takto: Ich veľkým snom je vystúpiť v Tokiu a po koncerte spraviť poriadnu žúrku v tamojšiom hoteli.
Skupina, a hlavne jej frontman Bill, sa často stretávajú s negatívnimi ohlasmi k ich hudbe, správaniu a predovšetkým imidžu.
Toto však neriešia. Zostávajú takí, akí sú a je im jedno, čo si o nich druhí myslia.
Naopak im nesmierne záleží na ich fanúšikoch, bez ktorých by sa, ako všetci neustále tvrdia, "nič z tohto nebolo stalo".
Chalani si s ich druhým albumom "Zimmer 483" podmanili celú Európu. Ich najväčšie hity dokonca prespievali do angličtiny a vydali ich na CD Scream (Room 483).
Teraz mieria do USA. Ostáva nám len dúfať, že sa odtiaľ vrátia zase späť ;)

So wonderful

10. ledna 2008 v 11:55 | Wednesday |  Gothic obrázky

Vyhraješ, prehraješ...

9. ledna 2008 v 9:46 | Wednesday |  Moje poviedky
Sloboda? Voľnosť? Neha? Láska? Nie. Len samé utrpenie, žiaľ a poníženie. Bitka na dennom poriadku, modriny na každom, každučičkom kúsku môjho už i tak zúboženého tela. Vonku leto, v mojom srdci zima, mráz. Oči ako ľad, pohľad neprítomný, upretý niekam do neznáma. Ďaleko, preč od môjho domova, od môjho smútku a samoty. Domov. Ako smiešne len znie toto slovo. Tak nereálne, až to bolí.
Rozbitá fľaška, črepy a rozliaty lieh na podlahe. Krik. Rehot. Nechutné. Otec, čo nám to robíš? Monokelmi zdobíš matkinu tvár, tak útlu a vychudnutú. To už ti nestačí, že nás ničíš psychicky, musíš nás aj týrať, biť, o stenu s nami búchať, akoby sme ľudia ani neboli? Ty nemáš srdce? No to asi ozaj nemáš. Kde sú naše práva a slobody? Právo na lásku? Nie, to mi ani tak nechýba. Radšej by som už konečne uvítal pokoj, ticho a mier. Mier v mojom srdci v ktorom panuje boj. Neutíchajúci a vražedný, až to žily trhá. Všade krv a plač. Bože, jak ja len ten zápach krivdy nenávidím.
Ticho. Konečne. Asi už zaspal. Potichu sa vyplazím zo svojej izby, dvere nenápadne privriem a po špičkách sa priblížim k spálni. Mal som pravdu. Spí. Tíško zajasám a poberiem sa do kuchyne. Matka. Varí akoby sa pred chvíľou nič nebolo stalo. Usmeje sa ako keď som bol ešte malý a nevidel, čo sa doma deje. Asi si na to už zvykla. Všetko len tajiť, falošným úsmevom maskovať. Podídem k nej a nežne ju objímem. Sykne od bolesti a ja sa na ňu len karhavo usmejem. Vie, že to čo robí, správne nie je a predsa v tom pokračuje, svoju tvár nastavuje. Prijíma údery ako iní prijímajú dary. S úsmevom na perách. Čo vie, čo ja nie?
Krič! Bojuj! Raz vyhraješ. Určite.
Zvuk sirény napĺňa celú našu ulicu. Záchranári, policajti, požiarnici. Je tu každí. Otec v sanitke. Matka v putách. Krvavý nôž ako dôkaz o vine. Nemocnica. Pohreb. Súd a vezenie. Myslíte si, že to nie je spravodlivé? Máte pravdu, nie je. Život je už ale raz taký. Kruto sa s nami zahráva, sme len bábkami v jeho rukách. Čo sa stane zajtra? Nikto nevie. Môžeme len dúfať, že ten deň prežijeme.
Krič! Bojuj! Prehraješ. Určite.

Some pictures...

1. ledna 2008 v 23:17 | Wednesday |  Gothic obrázky
Tak, dávam sem i nejaké tie gothic obrázky =) Dúfam, že sa vám budú páčiť tak ako mne :)